Banská Štiavnica – Počúvadlo
25.9. – 27.9. 2019
Z tretiackeho denníka:
STREDA: Ráno sme sa zhromaždili v telocvični a po krátkom poučení a informáciách o brannom, sme podpísali, že sme boli poučení J. Potom sme sa vydali na šesťhodinovú túru po hrebeni Štiavnických vrchov. Asi tou najväčšou okľukou, aká sa dá nájsť L. Myslela som si, že to bude prechádzka ružovou záhradou, ale opak bol pravdou. Naobliekaná ako na Sibír som sa saunovala až na Počúvadlo… Pán prof. Prokein nám chcel ukázať pekné výhľady, za ktorými sme si vyšliapali pár metrov navyše.. ale museli sme si ich kvôli nepríjemnej hmle len predstavovať. No aj napriek tomu sme videli veľa pekného. Jazerá, lesy, čistinky, chatky, domčeky roztrúsené po krajine. Triedny nám pripravil žemličky, ktoré nám (III.B) všetci závideli!. Aspoň niekto myslí na naše pohodlie! A ešte nás učil aj spievať. Vďaka, pán prof. Urban! Cestou sme natrafili na bedle, ktoré nám na raňajky pripravili p. kuchárky. Kým sme dorazili na chatu Lodiar, sily sa míňali, prišli sme riadne unavení. Teplá polievka nám pomohla získať stratenú energiu. Potom nás rozdelili do izieb, kde sme si oddýchli a ešte sme písali vedomostné testy po skupinách. Poniektorí zaspali ako zabití, iným ani šesť hodín chôdze nestačilo!
ŠTVRTOK: Po raňajkách sme vyrazili na Sitno, kde vzniklo mnoho pekných fotiek. Počasie nám prialo o čosi viac. Výhľady boli krásne! Zbehli sme zo Sitna… Zbehli ako zbehli… Síce sme sa dvakrát stratili, pričom sme zmiatli aj skupinku dôchodcov, ktorí nás nasledovali. Po obede nás čakalo prekvapko v podobe exkurzie do štôlne Bartolomej. Skvelý zážitok! Zistila som, že netrpím klaustrofóbiou. A obohatila som si aj banícku slovnú zásobu. Viete, čo je to banský mesiac? Ale o tom … sa na stránke školy nepatrí písaťJ…
Podvečer sme absolvovali prednášku o zdravej výžive a po večeri sme hrali biliard. Prípadne sme si zatancovali. A potom, hurá do postele. Ubytko bolo celkom útulné.
PIATOK: V stredu som si myslela, že sa blíži môj koniec. Aj plač som mala na krajíčku… ale užili sme si aj veľa smiechu. Ukázalo sa, že na brannom boli tí naj učitelia. V piatok po kratučkej, ani nie dvojhodinovej túre, sme dobehli na Križovatku. A bolo mi aj smutno. Veď na brannom vládla dobrá atmosféra, s profesormi sme žartovali. Zažili sme ich v úplne inom svetle ako v škole.
(Denník pochádza z pera viacerých účastníkov zájazdu J III.B, III.O a III.P)