Vláda svojim rozhodnutím zo 14. marca 1943  schválila výstavbu novej železnice so začatím v roku 1943. Slávnostný výkop sa konal 6. októbra 1943 za účasti predsedu vlády V. Tuku a ministra dopravy a verejných prác J. Stana a bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga na lúke nad šachtou František v Banskej Štiavnici, medzi ústím budúceho tunelu a novou železničnou stanicou.

Práce na stavbe železnice pokračoval len do augusta 1944, kedy boli prerušené najprv SNP, následne nemeckou okupáciou a prechodom frontu. Práce na stavbe znovu začali v roku 1946, ale stále sa zápasilo s nedostatkom investičných úverov. V roku 1947 stavebné práce na trati boli rozpracované na 40%. Situácia v stanici Hronská Dúbrava bola katastrofálna, pretože úzkorozchodná trať nestačila zvládnuť  požadované nároky na dopravu.

Za tohto stavu „Ústredie Sväzu slovenskej mládeže“ (ÚSSM) prišlo koncom roku 1947 s návrhom, že postaví doposiaľ nezačatú časť trate zo stanice Hronská Dúbrava po km 10,770. Po dlhých rokovaniach, spojených hlavne s prekonávaním nedôvery v tento návrh bola ponuka prijatá a stavba dostala názov „Trať mládeže“.

Technicko-policajná komisia uznala trať schopnú prevádzky a jej slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 30. októbra 1949 v Hronskej Dúbrave a oslavami v Banskej Štiavnici a v amfiteátri v Hronskej Breznici.

O obťažnosti stavby  hovorí:

– objem zemných prác                                   921.000 m3

– objem uloženého betónu a muriva       58.864 m3

– množstvo štrku pre uloženie koľají        35.000 m3

– koľajnice                                                          2620 ks

– podvaly                                                            40.000 ks

– rôzne typy výhybiek                                    30 ks

– rôzne železničné objekty                          49 ks

– rôzne cestné objekty                                  32 ks

…medzi inými napr.: 2 mosty, 3 viadukty, tunel a budovy staníc v Kozelníku, Banskej Belej a v Banskej Štiavnici.

Na stavbe Trate mládeže do jej otvorenia pracovalo celkom 47 162 brigádnikov, z toho 1601 zahraničných. Okrem malého počtu železničných a stavebných robotníkov to boli výlučne mladí ľudia, ktorých priemerný vek dosiahol 19,5 roka.

Postavenie trate mládeže malo pre Banskú Štiavnicu a okolie veľký význam. Vytvorili sa predpoklady pre ďalší rozvoj podnikov banského, textilného, drevárskeho a tabakového priemyslu. Otvorili sa brány cestovného ruchu pre poznávanie prírodných krás štiavnického pohoria a umelecko-historických pamiatok Banskej Štiavnice a jej okolia.

Zdroj: Ladislav Kmeť, Trať mládeže Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, Zvolen 2002