Vážená pani riaditeľka /riaditeľ/, milí kolegovia!

Sme Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici – bývalá stredná priemyselná škola chemická. V rámci zvýšeného záujmu o chemické profesie na trhu sa snažíme zatraktívniť chemický odbor pre žiakov už od základných škôl. Našim záujmom je rôznou formou vzbudiť záujem žiakov o chémiu ako odbor, ktorý má stále väčšiu perspektívu. Našou prvou aktivitou je prvý ročník postupovej súťaže pre Vašich žiakov s názvom CHEMSTAR 2019. Súťaž prebieha v dvoch kolách. Prvé kolo súťaže sa uskutoční korešpondenčnou formou, kedy majú žiaci možnosť vyhľadávať potrebné údaje z dostupných zdrojov, radiť sa medzi sebou, so svojimi vyučujúcimi a druhé – finálne kolo súťaže prebehne na našej škole v Banskej Štiavnici. S týmto sprievodným listom Vám súčasne zasielame súťažné úlohy prvého kola, ktoré nájdete v elektronickej podobe aj na web stránke našej školy /www.supbs.sk/v sekcii – súťaž. Prosíme Vás o oslovenie Vašich študentov 7- meho až 9- teho ročnika , poskytnutie im našich zadaní a objasnenie nášho zámeru. Počet prihlásených žiakov z jednej základnej školy nie je obmedzený.

Pravidlá a termínovník súťaže:

Odpovede na zaslané zadania 1. kola je nutné odoslať poštou na adresu školy najneskôr do 1.3.2019 (1.3.2019 je posledný termín odoslania z pošty).
Každá úloha musí byť vypracovaná na samostatnom papieri formát A4 s priloženými údajmi : meno a priezvisko, trieda, adresa školy.
Na základe súčtu bodov z prvého kola vyhodnotíme najúspešnejších riešiteľov, ktorých pozveme na finálne kolo súťaže na našu školu, kde sa im budeme okrem súťažného času aj venovať so zábavnou chémiou.
Finále súťaže bude prebiehať v časovom rozpätí od 01. 04 – 05. 04. 2019 – presný termín obdržíte s pozvánkou. Pre najúspešnejších riešiteľov máme pripravené zaujímavé ceny.
Budeme veľmi radi, ak sa do našej aktivity zapojíte a umožníte tým u nás Vašim žiakom pracovať s našou asistenciou v laboratóriu.Súčasne prikladáme na konci zadaní súhlas so zverejňovaním osobných údajov za účelom zverejnenia mien a priezvisk vo výsledkových listinách na web stránke našej školy.
Ak by ste mali nejaké pripomienky a doporučenia k zaslaným zadaniam, radi ich zapracujeme do nasledujúcich kôl.

Tešíme sa na spoluprácu. S pozdravom.

Tím organizátorov súťaže.

Kontaktné údaje:

Stredná priemyselná škola Samuela Mikovíniho
Akademická 13
Banská Štiavnica 969 15
e- mail: chemstar@mikovini.sk
045/6911431

ÚLOHY pre 1. súťažné kolo

Tesne pred vytúženými prázdninami sa žiaci I.B, II.B a pár žiakov z iných tried pod vedením Mgr. Tatiany Štepánekovej a RNDr.  Zdenky Zupkovej vybrali na skvelý výlet .

Veď posúďte sami:

Kontaktná ZOO v Liptovskom Mikuláši: Ak ste ešte nehladkali malú jelenicu či medvieďa, nezodvihli polmetrovú suchozemskú korytnačku, nekŕmil mláďa klokana, máte príležitosť v jednej z najmladších ZOO na Slovensku. Nájdete tu 50 druhov zvierat, ktoré pochádzajú útulkov, narodili sa v zajatí, osireli, alebo len potrebujú zosilnieť , kým sú zranené . Do výbehu k nim vás pustia mladí ošetrovatelia, pokiaľ usúdia, že zvieratko je pokojné a má náladu. Dokonca za 1 eurový príplatok vás pustia do výbehu k levíčatám.
Naši žiaci fotili o dušu, vyhladkali a vytešili sa zo zvierat, ktorým sa neubližuje a vlastne ani nepoznali pobyt vo voľnej prírode/ opice, ťava, nosáľ, burunduk…/

Po prehliadke ZOO nasledoval presun do  Múzea  liptovskej dediny, mimochodom najmladšieho skanzenu na Slovensku, ktoré sídli v Pribyline. Nad skanzenom sa týčia štíty Západných Tatier . V prírodnom múzeu dominuje gotický kostol Panny Márie  prenesený z Liptovskej Mary, škola z Valaskej Dubovej , renesančná zemianska kúria …j. Navôkol sú domčeky želiarov i hrdé domce remeselníkov, richtára. Filozofiou skanzenu je nielen zachovať budovy, ale priblížiť aj zanikajúce remeslá, ktoré prezentujú návštevníkom tradičnú formu obživy obyvateľov  Liptova. Dušu skanzenu vdychujú zruční remeselníci, medzi nimi aj naša bývalá absolventka Mgr. Zuzka Štepáneková / vidíte ju za hrnčiarskym kruhom/.
Prváci a druháci boli z výletu nadšení a ostatní domasedi len môžu ľutovať, že nevytiahli päty z triedy…

4.11.2016 sa študenti III.B a IV.Z zúčastnili prednášky Prof. Ing. Vladimíra Báleša DrSc.: O možnostiach štúdia na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.
Pán profesor predstavil najmä študijný program Chemické inžinierstvo a jeho profilácie: biochemické inžinierstvo, bezpečnostné inžinierstvo a environmentálne inžinierstvo.
Motivoval tretiakov, aby sa zúčastnili 11. letnej školy chemikov v roku 2017, ktorý im pomôže získať ucelenú predstavu o štúdiu chémie na STU.
Tento rok v júli ju absolvovali študenti IV.B – O. Hruška, G. Fiľová a L. Korvíniová.

STU sa zo 120 fakúlt na Slovensku umiestnila na 1. mieste vo vedecko – výskumnej činnosti a vysokej univerzálnosti uplatnenia absolventov v praxi. Študentov prijímajú bez prijímacích pohovorov, ale 2 týždne pred 1. semestrom sa budúci chemickí inžinieri môžu zúčastniť 2 – týždňových kurzov z matematiky a fyziky, aby bol prechod zo strednej školy na vysokú  plynulejší..
Fakulta a Ústav chemického a environmentálneho inžinierstva zlepšil svoju prístrojovú vybavenosť vďaka veľkorysému grantu. Škola spolupracuje s 20 vysokými školami v Európe( Erasmus +).
Spomínal aj voľno-časové aktivity, športové, možnosť pracovať vo folklórnom súbore Technik, ktorý má aj svoj komorný orchester
Vynikajúce uplatnenie a univerzálnosť absolventov : ponuky práce vysoko prevyšujú  počet absolventov, sú vynikajúco finančne ohodnotení, môžu sa okamžite zamestnať v kreatívnej práci.

SONY DSC

ÚSPECH NAŠICH ŠTUDENTOV NA CELOŠTÁTNOM KOLE CHEMICKEJ OLYMPIÁDY V BANSKEJ BYSTRICI

52. ročník celoštátneho kola Chemickej olympiády v Banskej Bystrici sa konal počas jarných prázdnin v dňoch 3. – 6. marca 2016 na pôde Univerzity Mateja Bela v B. Bystrici. 47 študentov si vyskúšalo svoje teoretické vedomosti a praktické zručnosti v dvoch kategóriách. My sme mali silné zastúpenie v kategórii EF: Ondrej Hruška, Martina Krnáčová a Oliver Pascal Vráblik /všetci z III.B/ a Jakub Kurpas /IV:B/ sa umiestnili v konkurencii 21 súťažiacich na popredných priečkach. Striebornú medailu v kategórii EF získal ONDREJ HRUŠKA , Jakub Kurpas obsadil 5. miesto a Martina Krnáčová 12. miesto.

Ako hodnotia priebeh olympiády naši reprezentanti?

Ondrej HRUŠKA: „Olympiáda trvá len štyri dni, ale príprava niekoľko mesiacov. Od októbra som sa pripravoval: individuálne i pod vedením p. prof. Ing. Jozefa Urbana, na školské kolo. Sitom školského kola sme prešli šiesti. Luxusné ubytovanie hotela Dixon nás milo prekvapilo. Súťažili sme na pôde Katedry chémie UMB dopoludnia. Popoludní nám organizátori zabezpečili program: návštevu Matejovho domu, Múzea SNP, centra mesta. Večerný program: diskusia s účastníkmi Medzinárodnej CHO a GRAND PRIX CHEMIKEL vo Švajčiarsku a tiež sme besedovali s autormi úloh. Vyhodnotenie súťaže v nedeľu dopadlo pre mňa obzvlášť dobre: obsadil som 2. miesto a bol som odmenený aj vecnými darmi aj finančne. ”

Martina KRNÁČOVÁ: „Olympiáda mi umožnila spoznať nových ľudí, zväčšila mi chemické obzory, naučila nás pomáhať si – mne pomáhali štvrtáci, aj Ondro. No najviac ma potešil pán profesor Urban, ktorý nás poctivo pripravoval, venoval nám kopu svojho času a trpezlivosti. Aj počas súťaže nám každý deň volal a podporoval nás. ”

SPŠ Samuela  Mikovíniho privítala prof. Dr. Viliama Kriváňa, svetovú kapacitu v oblasti analytickej chémie.

September – mesiac návratov. Do náručia svojej Alma mater sa vracajú čerství maturanti i absolventi z čias dávno minulých. Prof. Dr. V. Kriváň chcel ukázať svojím vnúčatám, svojej rodine, miesta, ktoré sa vryli do jeho srdca a ovplyvnili aj jeho profesionálne smerovanie.

Svoju návštevu ohlásil u riaditeľa školy Ing. Jána Totkoviča  a v riaditeľni školy zaspomínali na osobnosti školy a časy chemické. Pán profesor , čerstvý osemdesiatnik /nar. 1933 /, s dušou mladíka, viditeľne pookrial. Jeho spomienky neodvial vietor. Neuveriteľnou slovenčinou /od r. 1967 žije v Nemecku / sa rozhovoril : „Svoju story  vám musím porozprávať, možno by ju mali počuť aj vaši žiaci…Narodil som sa v chudobnej viacdetnej rodine v Sklených Tepliciach, kde som vychodil ľudovú školu  .Moja sestra žila v Handlovej, kde som navštevoval meštianku a dvaja profesori, ruskí emigranti, presvedčili mojich rodičov, aby mi umožnili ďalšie štúdiá. Prihlásil som sa na chemickú. Denne som dochádzal a neraz sa mi prihodilo, že som zaspal ,žiadny ďalší autobus nešiel , a tak som cestu do Štiavnice meral pešo alebo na bicykli. Na chemickej učili úžasní učitelia : prof. Samuel Stankoviansky, Elemír Kubíni, prof. Jozef Vášáry,  Zolo Záborský. Riaditeľ S. Stankoviansky mi vštepil také základy chémie a svojím neopakovateľným ľudským prístupom vo mne vzbudil zápal, ktorý ma sprevádza po celý môj profesionálny život. V 3. ročníku si ma zavolal a vraví mi : „Krivánko, dostal som takúto žiadosť, /písal sa rok 1951/, v istej továrni našli v paradajkách vysoký obsah olova a cínu a my ho musíme stanoviť !“

Po maturite som pokračoval v štúdiu na SVŠT v odbore analytická chémia. Po jej absolvovaní som zostal ako asistent a venoval som sa aj výskumu. Naraz som dostal pozvanie z   Viedne od prof. Bródu, kde mi ponúkli možnosť  štipendijného pobytu na Univerzite vo Freiburgu.  Tak sa začala moja dobrodružná púť, ktorá mala trvať 2 roky, len toľko mi povolili z bývalého pracoviska . Ja, mladý človek, ktorý nevedel slovka po anglicky, som sa zrazu ocitol v nukleárnom centre a prvýkrát som videl cyklotrón.  Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR ma kontaktoval nemecký novinár, aby som sa vyjadril. Nuž som vyjadril svoj názor, východní Nemci ho reprodukovali a ocitol som sa na čiernej listine. Mal som azylový pas, dostal som vyrozumenie, že sa do 2 týždňov aj s rodinou musíme vrátiť. Napriek svojej láske ku Slovensku, k jeho ľuďom , som sa rozhodol zostať. Navyše onedlho som dostal pozvanie vystúpiť so svojím referátom na konferencii v Paríži. Pripravoval som sa 4 mesiace, nepoznal som dňa ani noci, ale moja účasť bola podmienená súhlasom ministerstva vnútra v Bonne. Navyše Nemecko nebolo vtedy členom OSN. Napokon som povolenie vycestovať dostal a moju prednášku ocenili významní európski chemici. Po mojom návrate sa rozkrútil kolotoč okolo nemeckého občianstva, na ktoré sa čakalo 10 rokov ! Moja manželka , tiež chemička, sa dovtedy venovala deťom, stála pri mne a rozhodli sme sa zostať. Museli sme legalizovať náš pobyt, len kolky na úradné listiny nás takmer zruinovali. Po mnohých váhaniach som prijal pozvanie od prof. Tölga viesť Rádioanalytické laboratórium na Inštitúte Maxa  Plancka  v Sttutgarte. Neskôr som sa dozvedel , že na Univerzite v Ulme potrebujú človeka. Zúčastnil som sa konkurzu , na ktorý prišlo 35 uchádzačov. Vybrali nás 5 a prešli sme verejným konkurzom, ktorý bol objektívny, nikoho som tam nepoznal. Skoro som spadol zo stoličky, keď som začul svoje meno. Stal som sa riaditeľom Ústavu analýzy vysokočistých materiálov na Univerzite v Ulme. „

Cena, ktorú musel  prof .Dr. Viliam Kriváň zaplatiť, bola privysoká. Musel opustiť Slovensko –krajinu, ktorú miloval nadovšetko. Dnes ju hrdo  ukazuje svojim vnukom. Spolu sa vybrali po stopách mladosti a stredoškolských štúdií na Vyššej štátnej  priemyselnej škole chemickej v Banskej Štiavnici.

Mgr. Beáta Chrienová