Tí, čo poznajú Zdenku Šťavinovú z III. P SPŠ Samuela Mikovíniho, vedia, že je nielen výborná študentka, ale  aj veľmi talentovaná a kreatívna. Dokázala to v uplynulých dňoch, keď sa jej návrh na logotyp dostal do úzkeho finále súťaže, ktorú vyhlásil NÚCEM (Národný ústav certifikovaných meraní) v Bratislave.

Išlo o súťaž medzi stredoškolákmi o vytvorenie logotypu národného projektu Medzinárodné hodnotenie kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC). V konkurencii 152 študentov z celého Slovenska Zdenka vynikajúco obstála. Najskôr odborná porota vybrala štyroch finalistov, kde Zdenka figurovala! Porota sa zhodla na víťaznom návrhu Zdenky Šťavinovej z III.P. Na slávnostnom vyhodnotení prevzala cenu za I. miesto z rúk samotnej riaditeľky NÚCEM Romany Kanovskej, tablet Samsung Galaxy ,S5e.  Keďže Mgr. art. Ivan Slovenčák, ktorý ju pripravoval, mal povinnosti v Brezne pri výstavbe snehového labyrintu, do Bratislavy s ňou cestovali rodičia. Takže sa ako prví radovali z vynikajúceho umiestnenia svojej dcéry.  Pani  riaditeľka Romana Kanovská bola príjemne prekvapená, že takéto kreatívne práce na vysokej, priam profesionálnej úrovni vznikajú aj na štátnych školách. My vieme svoje… Zdenka nechala za sebou návrhy študentov aj zo súkromných škôl… aj vo finále.

Zdenka Šťavinová vo svojom návrhu použila kružnicový graf, z ktorého každá kružnica predstavuje iný výsledok toho istého výskumu. Farby predstavujú seriózny, zodpovedný, racionálny a stabilný pohľad (modrá), nezávislosť a slobodu (červená), odvahu, spravodlivosť a úctu (žltá).

Logotyp bude využívaný na reprezentáciu Slovenskej republiky počas realizácie výskumu OECD PIAAC doma i v zahraničí. Zdenke Šťavinovej gratulujeme a ďakujeme za zviditeľnenie našej  školy. Zároveň ďakujeme aj Mgr. art. Ivanovi Slovenčákovi za odborné a pedagogické vedenie.

Rozhovor zo Zdenkou Šťavinovou nájdete v najnovšom čísle školského časopisu.

Na  našej SPŠ Samuela Mikovíniho si ctíme tradície

„SLOVÚTNY PÁN RIADITEĽ, VÁŽENÍ PÁNI PROFESORI a MILÍ ŠTUDENTI!

Dostalo sa mi cti privítať vás a uviesť  tradičné imatrikulácie, ktoré pozostávajú z 2 častí:

1. Ceremoniálna …kedy privítame jej veličenstvo cisárovnú Máriu Teréziu – panovníčku Rakúsko – Uhorska, veľaváženého pána profesora  SAMUELA MIKOVÍNIHO a komisárov cisárskej Dvorskej komory a dekanov Fakúlt alchýmie, geodézie a umenia na pôde našej Alma mater
2. Pasovanie prvákov do cechov technických a umeleckých formou tradičného šachtágu ako to páni akademici dodržiavali od 18. storočia

Vaše veličenstvo, rakúska cisárovná a uhorská kráľovná Mária Terézia, ste jedna z najvýznamnejších osvietenských osobností Európy. Vniesli ste do tmy pozostatkov stredoveku svetlo modernej vedy. Rozžali ste ho aj vďaka vzdelaným Slovákom, ktorí pôsobili na vašom dvore:

Ozdoba Uhorska – MATEJ BEL – FUNTÍK

Významný astronóm  – Maximilián HELL

Slovenský Sokrates – Adam František KOLLÁR

A prvý Slovák s titulom inžiniera, ktorého meno nesie naša výnimočná škola: SAMUEL  MIKOVÍNI!!!“

Takto zneli úvodné slová imatrikulácií, ktoré oprašujú staré zvyky banskoštiavnických akademikov. Dovolili sme si „pozvať“ osobnosti, akými boli Mária Terézia, Samuel Mikovíni, predstavitelia jednotlivých fakúlt…

Slávnostný zápis prvoročiakov do jednotlivých umeleckých a technických cechov sa konal na pôde najkrajšej miestnosti našej školy… vo veľkej posluchárni v budove laboratórií. Plná poslucháreň očakávala prekvapenie: slávnostnú komisiu v historických kostýmoch, ktorú nezabudnuteľne uviedli  skvelí bubeníci Vargovci (otec a syn) v aušusníckych uniformách. Za nimi dôstojne prichádzali Mária Terézia, Samuel Mikovíni, dvorská komisia a sprievod (študenti v baníckych uniformách)

Načreli sme do histórie s cieľom obnoviť tradíciu a vybrať z nej to podstatné pre našu „modernú“ dobu.

Keď akademici prežili všetky nástrahy svetských radostí a občas aj študovali a dostali sa do posledného ročníka, takto sa lúčili so Štiavnicou:

„Drahá Štiavnica, si nudným, chudobným, ošarpaným mestom, a predsa nám dávaš tie najkrajšie a najšťastnejšie dni nášho života. Všetko vidíme v zlatých farbách mladosti a rodiacej sa lásky. Všetky tvoje dotyky zostanú v našich spomienkach ako pocity šťastia  z naplnenej túžby a budú nás sprevádzať až po hrob. Naša láska k tebe nezoslabne.

Ty stará Štiavnica! Zobrala si nám srdcia a my sme sa nebránili. Patria ti, aj keď sme sa mnohokrát vysmievali tvojej malosti a starobe a niekedy sme i ponížili tvoju veľkú dušu. MILUJEME ŤA! Si mestom, v ktorom sa rodia tie najkrajšie sny, ktoré snívame celý život. Prepáč nám, že ťa musíme opustiť a svoje sny presnívame ďaleko od teba. Tisícky krásnych chvíľ prežitých medzi tvojimi starými múrmi, to sú tie mocné putá, ktoré nás viažu k sebe. Sú silnejšie ako diaľavy a smrť. Okradli by sme svoje deti, ak by sme zabudli a neurobili všetko pre to, aby ťa aj oni spoznali a mohli pochopiť našu lásku.“ (Banskoštiavnický Salamander)

Milí naši prváci, veríme, že úprimné slová akademikov, ktoré odzneli na rozlúčkovom  večierku so školou a s mestom v roku 1863, sa stanú aj vyjadrením vašich vlastných pocitov, keď ako štvrtáci budete svoju Alma mater opúšťať.

Po slávnostnej časti nasledoval Šachtág, čiže skok cez kožu,  krst prvoročiakov.

Krstní otcovia v baníckych uniformách vyzvali zástupcov prvákov a priviedli ich za pravé ucho k ošliadoru, kde im z cechu chemického jemne kvapli pár kvapiek piva. Potom skočili cez kožu – ošliador, dostali certifikát o prijatí a mohli si vydýchnuť.

Vypočuli si múdre slová starších akademikov:

„Vážení prváci, tretiaci a všetci prítomní!

Všetci za jedného – jeden za všetkých!

Súdržnosť a spolupatričnosť  nás, akademikov, bola povestná, hoci sa tu schádzali študenti mnohých národností.

Ak niektorý z nás ochorel, nikdy sa nestalo, aby zostal bez opatery. Služba bola pri ňom vo dne v noci. Rovnako sa nemohlo stať, aby upadli do dlhov. Ak to hrozilo, vždy sa našiel spôsob, ako ho z beznádejnej situácie dostať.

Študentská spolupatričnosť je ďalšia cnosť, ktorú si máte odniesť zo štúdií na našej škole. Toleranciu, hrdosť na historické korene, z ktorých čerpáme…“

Okrem starých zvykov sme vložili do našich imatrikulácií aj prikázania, ktoré prvákom vymysleli tretiaci.

Prikázania chemické:

1. Nekradnúť plášť!
2. Ja som tretiak Pán tvoj, nikdy nebudeš mať iných pánov okrem nás
3. Cti tretiaka svojho aj tretiačku svoju
4. Nerozbiješ sklo
5. Nevezmeš meno triednej nadarmo
6. Nikdy nevypiješ denaturovaný lieh
7. Asistentka v labáku má vždy pravdu
8. Ak nemá pravdu, tak platí predošlé pravidlo
9. Nezhoršíš známku odpovedajúcemu spolužiakovi
10. Nikdy nepipetuj ústami (iba ak ťa nevidia)
11. Neokopíruješ protokol spolužiaka svojho
12. Nevyleješ kyselinu na parťáka svojho
13. V škole je vždy teplo, len ty si zle oblečený
14. Jediné ospravedlnenie neprítomnosti je smrť (za našich mladých čias sme aj to rozchodili)
15. Nikdy sa na telesnej nebudeš vyhovárať na menštruáciu (hlavne chlapci)
16. Gaudeamus je tvoja hymna
17. Svoje vedomosti nezneužiješ na nelegálnu drogovú činnosť
18. Perník budeš vždy piecť, nie variť

Desatoro geodeta:

1. Prístroj z ruky nikdy nepustíš, gravitáciu obmedzíš a postaráš sa o jeho bezpečie
2. Nebudeš rušiť kruhy Drengubiakove
3. Váž si každý elektrický ohrievať a iné zdroje tepelné
4. Nikdy nepodceníš oblečenie, kým kamióny nebudú z neba padať, na praxi budeš merať vonku.
5. Ťahákom nepohrdneš a kamarátovi ho v prípade núdze požičiaš
6. Pamätaj: sväť dni sviatočné, keď si chorý a máš veľa zastupovaných hodín
7. Nebudeš žiadostivo túžiť po majetku spolužiaka svojho, ani po jeho desiate alebo pravítku
8. Chlieb budeš na chodbe jedávať
9. V prípade núdze opýtaš sa spolužiaka svojho. Nemusíš sa ho báť, geodeti sú jedna veľká rodina.
10. Nezabiješ profesora svojho!
11. Odmeriaš hĺbku spolužiačkinej duše a bankomat neukradneš.

PRIKÁZANIA umelcov:

1.Nikdy sa neboj tlačiarne v propagačnom at. , vie vycítiť strach

2. Neochutnávaj šelak, sú to hmyzie bobky…
3. Naháňať kolieska od stoličiek môžeš len v grafickej dielni.
4. Nauč sa piť kávu, do 4. ročníka jej vypiješ hektolitre

5.Priprav rodičov na zmenu farby vlasov a celkového vzhľadu

6. Rátaj s tým, že vždy keď použiješ bočné schody, výjdeš inde, ako si zamýšľal

7.Nikdy nie je dosť chladno na to, aby ste s telocvikárom nevybehli do terénu.

8.Vchodové dvere nie sú ťažké, len vy ste málo jedli

9. Nebuďte nadšení z prázdnin, aj tak ich strávite s ceruzkou v ruke
10. Za vypracovanie týchto dôležitých zásad a upozornení sú prváci z umeleckých odborov povinní priniesť tretiakom čokoládovú tortu!!!!!!!

Na záver prváci  opakovali slová tradičného hesla akademikov:

HLAVNÉ HESLO BANSKOŠTIAVNICKÝCH AKADEMIKOV:

„ŠTIAVNICA a škola  JE TVOJÍM BOHOM, MATKOU, NEVESTOU, SESTROU, MILENKOU – VŠETKÝM!

KTO JEJ UBLIŽUJE, JE AJ TVOJÍM NEPRIATEĽOM!!!!“

Milí prváci, odteraz patríte kráľovskému mestu Banská Štiavnica a  za svoju Alma mater budete pokladať SPŠ Samuela Mikovíniho až do konca svojich dní!“

Keď sme už mali prvákov v pozore, museli predviesť, ako sa naučili študentskú hymnu Gaudeamus igitur. A veru zaspievali ju so cťou.

Imatrikulácie uzavrela prezentácia fotografií , ktoré poskytli tretiaci, aby prváci trochu prenikli do tajov tretiackych študentov.

Klasická sviatočná trojica: Mikuláš (Dávid), anjel (Vanesa) a čert (Michal) na exkluzívnom dopravnom prostriedku: saniach Santa Mikovíni, zavítala do tried, ateliérov, dielní, kancelárií v romanticky zasneženej SPŠ Samuela Mikovíniho. Zaskočili aj posvätiť  Mikulášsky volejbalový turnaj v preplnenej telocvični. Svojím príchodom vyvolávali úsmevy, dobrú náladu a symbolicky aj obdarovávali cukríkmi a zlatými dukátmi. Čert mal trochu problémy pri vstupe do tried, ale pri dobrej vôli sa mu podarilo preniknúť takmer všade. Osudnou mu bola zborovňa, kde sa ho snažili prepasírovať aj Ing. Kostra a Ing. arch. Meszáros. Prišiel o jednu lyžu, takže hosťovanie na Súkromnej ZŠ Bakomi musel zvládnuť po vlastných. Náš Mikuláš spolu s čertom a anjelom sa s nasadením života došmýkali na miesto určenia, kde ich Bakomáci netrpezlivo očakávali. Zaspievali, recitovali, zinkasovali balíčky a poniektoré prváčence možno aj uverili, že mikulášska návšteva je naozajstná …

Rozbehnutý Mikuláš – Dávid Leštiansky (III.O) ešte stihol spolu s triednou Mgr. Beatou Chrienovou inštruovať deti na dielničkách v Mestskom kultúrnom stredisku, ktoré organizovalo mesto Banská Štiavnica od 16:00 do 18:00, kedy sa celé osadenstvo na čele s Mikulášom ponáhľalo na Trojicu slávnostne rozsvietiť vianočný stromček.

Navštívili sme Benátky

Bienále 2019-11-11

Výber žiakov umeleckých odborov SPŠ Samuela  Mikovíniho  a vyučujúci: Mgr. Zuzana Bobová,

Mgr. art Marek Galbavý a Mgr. Art Marianna Rievaj sa v dňoch 23. – 26. 10. 2019 zúčastnili interdisciplinárnej výstavy súčasného umenia: Bienále 2019. Od svojich počiatkov (prvýkrát sa konalo v roku 1885) predstavovalo Bienále výlučne výtvarné umenie (grafiku, maľbu, sochu). Navyše sa konalo len každé dva roky. Dnes vznikajú pridružené expozície, ktoré zahŕňajú filmy, architektúru, divadlo a hudbu a každoročne prilákajú do Benátok  tisícky milovníkov umenia.

V rámci plánovanej exkurzie výtvarných odborov SPŠ Samuela Mikovíniho v Banskej Štiavnici sme počas prvého dňa podnikli cestu za súčasným svetovým umením v parku GIARDINI, kde vystavovali jednotlivé krajiny vo svojich pavilónoch. Druhý deň sme pokračovali v časti bývalých benátskych lodeníc: ARSENALE. Okrem toho bolo možné doplniť si spektrum súčasného umenia aj na rôznych miestach v Benátkach. Navyše sme sa mohli obdivovať  celé historické jadro Benátok.

Mgr. Zuzana Bobová

Biennale dell arte, letom – svetom za umením.

Pestrofarebná spleť úzkych uličiek plná domčekov ako z najfarebnejšej rozprávky. Teplým vzduchom obohateným morskou soľou sa šírili vône jedál od výmyslu sveta, ktoré potrápili naše chuťové bunky… Za skorého rána sa vzorka výtvarníkov zo SPŠ Samuela Mikovíniho roztrúsila v benátskych uličkách medzi davy ľudí z celého sveta. Benátky ponorené v rannej hmle pôsobili magicky.

S mobilmi a foťákmi v pohotovosti sme mapovali všetky vzruchy a podnety okolo nás. Navyše sme jedným očkom sledovali najbližšieho spolužiaka, aby sme sa nestratili v bludisku takmer rovnakých uličiek. Predrali sme sa cez masu prechádzajúcich sa turistov, cez San Marco a ocitli sme sa pred časťou Giardini. Okamžite sme sa rozpŕchli a plní očakávania sme na vstupovali do jednotlivých pavilónov. Pred našimi očami defilovalo nespočetné množstvo obrazov, sôch, videí, inštalácií. Niektoré artefakty nás prinútili zastať s nemým úžasom. Čo si o nich a o tvorcoch myslieť? Padali rôzne názory. Umelci žijú v inom svete… Iní poznamenali, že to nemohli vymyslieť za triezva…

Druhý deň priniesol druhú časť Biennale dell arte – Arsenale, ktorá nezaostávala  za Giardini.

Mierne unavení z predchádzajúceho dňa (či aj noci?), sme prechádzali jednotlivé expozície umenia. Filipíny, Česko a Slovensko, Taliansko, Nový Zéland… Všetko sme fotili, aby nám doma uverili, že takéto umelecké diela existujú. Celú exkurziu sme zavŕšili nákupom exkluzívnych suvenírov, fotením posledných selfíčok. Počas nekonečnej cesty domov sme dlho spracovávali zážitky z Bienále, z Talianska, z kúpania v mori. Ďakujeme našim pedagógom a vedeniu našej školy SPŠ Samuela Mikovíniho, že nám umožnili  zažiť neopakovateľné chvíle v Benátkach.

Laurencia Bačíková, III.P

 

Vláda svojim rozhodnutím zo 14. marca 1943  schválila výstavbu novej železnice so začatím v roku 1943. Slávnostný výkop sa konal 6. októbra 1943 za účasti predsedu vlády V. Tuku a ministra dopravy a verejných prác J. Stana a bývalého bulharského cára Ferdinanda Coburga na lúke nad šachtou František v Banskej Štiavnici, medzi ústím budúceho tunelu a novou železničnou stanicou.

Práce na stavbe železnice pokračoval len do augusta 1944, kedy boli prerušené najprv SNP, následne nemeckou okupáciou a prechodom frontu. Práce na stavbe znovu začali v roku 1946, ale stále sa zápasilo s nedostatkom investičných úverov. V roku 1947 stavebné práce na trati boli rozpracované na 40%. Situácia v stanici Hronská Dúbrava bola katastrofálna, pretože úzkorozchodná trať nestačila zvládnuť  požadované nároky na dopravu.

Za tohto stavu „Ústredie Sväzu slovenskej mládeže“ (ÚSSM) prišlo koncom roku 1947 s návrhom, že postaví doposiaľ nezačatú časť trate zo stanice Hronská Dúbrava po km 10,770. Po dlhých rokovaniach, spojených hlavne s prekonávaním nedôvery v tento návrh bola ponuka prijatá a stavba dostala názov „Trať mládeže“.

Technicko-policajná komisia uznala trať schopnú prevádzky a jej slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 30. októbra 1949 v Hronskej Dúbrave a oslavami v Banskej Štiavnici a v amfiteátri v Hronskej Breznici.

O obťažnosti stavby  hovorí:

– objem zemných prác                                   921.000 m3

– objem uloženého betónu a muriva       58.864 m3

– množstvo štrku pre uloženie koľají        35.000 m3

– koľajnice                                                          2620 ks

– podvaly                                                            40.000 ks

– rôzne typy výhybiek                                    30 ks

– rôzne železničné objekty                          49 ks

– rôzne cestné objekty                                  32 ks

…medzi inými napr.: 2 mosty, 3 viadukty, tunel a budovy staníc v Kozelníku, Banskej Belej a v Banskej Štiavnici.

Na stavbe Trate mládeže do jej otvorenia pracovalo celkom 47 162 brigádnikov, z toho 1601 zahraničných. Okrem malého počtu železničných a stavebných robotníkov to boli výlučne mladí ľudia, ktorých priemerný vek dosiahol 19,5 roka.

Postavenie trate mládeže malo pre Banskú Štiavnicu a okolie veľký význam. Vytvorili sa predpoklady pre ďalší rozvoj podnikov banského, textilného, drevárskeho a tabakového priemyslu. Otvorili sa brány cestovného ruchu pre poznávanie prírodných krás štiavnického pohoria a umelecko-historických pamiatok Banskej Štiavnice a jej okolia.

Zdroj: Ladislav Kmeť, Trať mládeže Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica, Zvolen 2002

Banská Štiavnica – Počúvadlo

25.9. – 27.9. 2019

Z tretiackeho denníka:

STREDA:  Ráno sme sa zhromaždili v telocvični a po krátkom poučení a informáciách o brannom, sme podpísali, že sme boli poučení J. Potom sme sa vydali na šesťhodinovú túru po hrebeni Štiavnických vrchov. Asi tou najväčšou okľukou, aká sa dá nájsť L.  Myslela som si, že to bude prechádzka ružovou záhradou, ale opak bol pravdou. Naobliekaná ako na Sibír som sa saunovala až na Počúvadlo…  Pán prof. Prokein nám chcel ukázať pekné výhľady, za ktorými sme si vyšliapali pár metrov navyše.. ale museli sme si ich kvôli nepríjemnej hmle len predstavovať. No aj napriek tomu sme videli veľa pekného. Jazerá, lesy, čistinky, chatky, domčeky roztrúsené po krajine. Triedny nám pripravil žemličky, ktoré nám (III.B) všetci závideli!. Aspoň niekto myslí na naše pohodlie! A ešte nás učil aj spievať. Vďaka, pán prof. Urban! Cestou sme natrafili na bedle, ktoré nám na raňajky pripravili p. kuchárky. Kým sme dorazili na chatu Lodiar, sily sa míňali, prišli sme riadne unavení. Teplá polievka nám pomohla získať stratenú energiu. Potom nás rozdelili do izieb, kde sme si oddýchli a ešte sme písali vedomostné testy po skupinách. Poniektorí zaspali ako zabití, iným ani šesť hodín chôdze nestačilo!

ŠTVRTOK: Po raňajkách sme vyrazili na Sitno, kde vzniklo mnoho pekných fotiek. Počasie nám prialo o čosi viac. Výhľady boli krásne! Zbehli sme zo Sitna…  Zbehli ako zbehli… Síce sme sa dvakrát stratili, pričom sme  zmiatli  aj skupinku dôchodcov, ktorí nás nasledovali. Po obede nás čakalo prekvapko v podobe exkurzie do štôlne Bartolomej. Skvelý zážitok! Zistila som, že netrpím klaustrofóbiou. A obohatila som si aj banícku slovnú zásobu. Viete, čo je to banský mesiac? Ale o tom … sa na stránke školy nepatrí písaťJ…

Podvečer sme absolvovali prednášku o zdravej výžive a po večeri sme hrali biliard. Prípadne sme si zatancovali. A potom, hurá do postele. Ubytko bolo celkom útulné.

PIATOK: V stredu som si myslela, že sa blíži môj koniec. Aj plač som mala na krajíčku… ale užili sme si aj veľa smiechu. Ukázalo sa, že na brannom boli tí naj učitelia. V piatok po kratučkej, ani nie dvojhodinovej túre, sme dobehli na Križovatku. A bolo mi aj smutno. Veď na brannom vládla dobrá atmosféra, s profesormi sme žartovali. Zažili sme ich v úplne inom svetle ako v škole.

(Denník pochádza z pera viacerých účastníkov zájazdu J III.B, III.O a III.P)